Prace poznan ueiteu anglietiny

Práca prekladateµa je mimoriadne tvrdá a jemná. Predov¹etkým je dôle¾ité si uvedomi», aké to je aj jeho koneèný cieµ. Prekladateµ, na rozdiel od okolností, sa zaoberá nielen prekladaním. Jeho kµúèovou úlohou je komunikova» s µuïmi, ktorí hovoria inými jazykmi. Bez ohµadu na to, èi ich prezentuje prostredníctvom písomných a písomných textov, alebo èi vykonáva v prirodzenej komunikácii, sú tu urèite iné veci. Je v¹ak dôle¾ité uvedomi» si, ¾e jednoducho komunikuje, hoci to je hlavný cieµ jeho úlohy.

Ako mô¾e komunikova» týchto µudí medzi sebou?Po prvé, bude urèite pravidelne rozumie», ¾i». Po druhé, budú existova» písomné tréningy, ktoré sa vykonávajú bez prítomnosti komunikujúcich µudí alebo subjektov.

Ïalej ide o rozlí¹enie medzi typmi osobných a priamych prekladov. Bude existova» simultánne a po sebe nasledujúce interpretácie.

Súèasné interpretácie sa nazývajú tie, ktoré prebiehajú paralelne s prelo¾eným textom. V tomto jedinom období sa stále hovorí aj jedna tvár. Posun vo fáze je len slabý a trvá iba to èas, ktorý je pre prekladateµa nevyhnutný, aby získal obsah reèi.

Druhá skupina prekladov je po sebe nasledujúcich výkladov. A samozrejme budeme hovori» po sebe nasledujúcom tlmoèení tých, ktoré sú prijaté "kus po kúsku". Reèník dáva fragment jeho názoru a potom dá prestávku, aby prekladateµ mohol prelo¾i» tento prvok. Prekladateµ mô¾e v priebehu reèi zaznamena» poznámky, mô¾e ma» iné spôsoby, ako zakódova» to, èo je dôle¾ité z poznámok. Najdôle¾itej¹ou vecou je v¹ak to, ¾e tieto obhajoby boli starostlivo vykonávané, a preto v prvom rade dali veci, význam, význam a nepredstavovali slová presne.